Dec 052012
 

Konferencia k 40. výročiu založenia najúspešnejšej akcie v rámci Medzinárodnej Únie Geovied a UNESCO vôbec – Medzinárodných Geovedných Programov (IGCP) sa konala v centrále UNESCO v Paríži 22. februára 2012. Pod hlavičkou Únie geovied, organizácie, od roku 1961 združujúcej 120 členských krajín a 50 pridružených organizácií, UNESCO podporuje a rozvíja medzinárodnú spoluprácu, zameranú na pochopenie zemských procesov a ich interakcie s činnosťou človeka. Medzinárodné geovedné programy boli na podporu celosvetovej vedeckej spolupráce v riešení problémov fungovania systémov, stavby a vývoja Zeme spustené v roku 1972. Ovtedy bolo vyhlásených 606 projektov, na práci ktorých sa zúčastnili tisíce geovedcov zo 150 krajín. Vytvorila sa tak sieť združujúca vedcov bez ohľadu na rozdiely politického zriadenia v rozvojových i vyspelých krajinách celého sveta. Výskumy georizík, hydrológie, podnebných zmien a projekty modernizácie sa priamo aplikovali na geologické podmienky členských krajín a. Ak uvážime, že prvé z projektov ešte len zápasili o akceptovanie princípov teórie globálnej platňovej tektoniky, práca riešiteľských kolektívov priniesla priam neuveriteľný rozvoj poznania Zeme a jej systémov.

Výročnú konferenciu IGCP otvorili generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova a prezident Medzinárodnej únie geovied Alberto Riccardi. Po otvorení nasledovali dve kľúčové prezentácie. O hlavných výsledkoch IGCP štyridsiatich rokov práce programov referovala prof. Vivi Vajda z Univerzity v Lunde (Švédsko), predsedníčka IGCP, a význam geovied pre spoločnosť zvýraznil Ian Stewart z Univerzity v Plymouthe (UK). Fórum združilo početných odborníkov z rozličných častí sveta a jeho úlohou bolo sprehľadniť výsledky a výzvy Medzinárodných programov a hľadať východiská pre budúcnosť. Prioritou v súčasnosti sú problémy Afriky a rozvojových krajín,ako aj problémy zdrojov, rozvoja a bezpečnosti sídiel budúcich generácií.

Sekciu „Využiteľnosť IGCP“ moderoval Jean Pierre Cadet z centrály UNESCO. Edward Derbyshire, bývalý predseda IGCP z Veľkej Británie sprehľadnil históriu IGCP, Nasledovala prezentácia kľúčových výsledkov a vízií na rozličné témy IGCP. Reimar Seltmann z Natural History Museum v Londýne hovoril o zemských zdrojoch a udržaní rozvoja spoločnosti. Patricia Vickers-Rich z austrálskej Monash University oboznámila prítomných s unikátnymi výsledkami štúdia globálnych zmien a evolúcie života na Zemi, ako ich dokladá geologický záznam. Manuel Sintubin z belgickej University v Leuwen upozornil na problémy geohazardov a zložitým vyrovnávaním sa s rizikom geofaktorov. Viaceré supermestá („megacities“) rastú nekontrolovane práve v oblastiach, mimoriadne ohrozených prírodnými katastrofami (zemetrasenia, cunami, vulkanizmus, zosuvy, záplavy). V prednáške „Geoveda vo vodnom cykle“ referoval Cheng Zhang z Medzinárodného výskumného centra krasu v Číne o vážnych problémoch, vyvolaných industrializáciou krasových oblastí a s ňou spojeným znečistením povrchových i podzemných vôd. Jedna šestina ľudstva sveta (cca 900 miliónov ľudí) dnes pritom nemá stály prístup ku zdrojom pitnej vody. Yildirim Dilek z Univerzity v Miami hovoril o tom, ako procesy prebiehajúce v hlbinách zemskej kôry a plášťa ovplyvňujú prostredie nášho života. Zemská litosférická platňa Arábie sa napríklad pod blok Iránu podsúva rýchlosťou 7 cm ročne. Ak sa pohyb spomalí, rastúce napätie v hĺbke litosféry hrozí náhlym urýchlením pohybu – zemetrasením. Podobné napätie rastie na tureckom severoanatolskom zlome, na ktorom sa v uplynulých storočiach odohrala séria zemetrasení. Hrozivé je, že ich ohniská sa stále posúvajú smerom na západ – ku predmestiam veľkomesta Istanbul… Ten istý scenár pozorovať na zlome San Andreas pri San Franciscu, pri východnom ukončení himalájskej sústavy blízko mesta Chengdu, či pri východnom pobreží Japonska…

Prvému z dvoch panelovým diskusným blokom moderovaným Hamishom Campbellom z novozélandského Národného geologického komitétu („Výzva geovedy pre našu planétu“) predsedali Thomas J. Casadevall (Národný geologický komitét Spojených štátov), Shuwen Dong (Čínska akadémia geologických vied), Gordon McBean (Prezident ICSU), Xavier Le Pichon (Francúzska akadémia vied). Suzan Leroy (Univerzita Brunei) poukázala na potrebu užšej spolupráce medzi vedcami a žurnalistami, ktorá môže pomôcť pozdvihnúť prestíž vedy v očiach verejnosti. Medzera by mohla byť vyplnená novou profesiou „science communicators“.

Druhý blok, nazvaný „IGCP a iné geovedné globálne programy“ moderoval John Ludden z Britskej geologickej služby a predsedali mu Gretchen Kalonji (zástupkyňa generálnej riaditeľky pre prírodné vedy UNESCO, Alberto Riccardi (Prezident IUGS) , Sierd Cloething (vedúci medzinárodného programu pre litosféru, Francesco Gaetani (sekretariát švajčiarskeho globálneho zemského observatória Geo), Joanne Venus (prezidentka YES – siete mladých geovedcov v rámci iniciatívy OneGeology). Problémom pre najbližšie obdobie bude najmä zabezpečenie prostriedkov pre prácu medzinárodných programov UNESCO, ktoré ročne potrebujú sumu vo výške 58 miliónov USD (38 mil. na administráciu, 20 miliónov pre vlastnú prácu projektov). Pre roky 2012-2013 však treba rátať s redukciou o cca 1/3. Schodok sa podarilo znížiť dobrovoľnými príspevkami do rozpočtu UNESCO (Island venoval 2 mil. USD, Malajzia dokonca 10 miliónov USD). Dôležitou úlohou bude tiež zabezpečenie užšej koordinácie medzi jednotlivými projektami.

Záverečnú „Syntézu a závery perspektívnej vízie budúcnosti IGCP“ predniesol Ian Stewart z plymouthskej univerzity. Prepojenie medzi výsledkami úspešných projektov výskumu Zeme a ich využitím v praxi by malo byť zabezpečené výchovou mladej generácie v duchu nových poznatkov a rozširovaním siete geoparkov, vzdelávajúcich laickú verejnosť (problémom však je, že pedagógovia, ktorí by mali vyučovať geovedu, často nemajú ani prax a ani potrebné znalosti z práce v geovednom výskume…).

Prof. Alberto Riccardi, prezident Medzinárodnej únie geovied, vyzdvihol iniciatívu časopisu Geologica Carpathica, vydávaného Geologickým ústavom SAV v Bratislave v spolupráci s poľskými a českými partnermi , ktorý priniesol podrobnú informáciu o slávnostnej konferencii i IGCP a o práci IUGS a dlhoročne podporuje medzinárodnú spoluprácu geovedcov. Prof. Riccardi ocenil vysokú úroveň časopisu a odovzdal jeho vedeckému redaktorovi dr. Jozefovi Michalíkovi oficiálny ďakovný list.